Túto prečudesnú príhodu mi rozprávala kamarátka Zoe. Počas teplého a slnečného víkendu, bolo to niekedy v polovici septembra, si so svojím dlhoročným partnerom Máriom vyšla na krátky bicyklový výlet do okolia mesta. Slnko nešetrilo intenzitou, nezvyklo teplými lúčmi sa opieralo o chrbáty cyklistov a bavilo sa tým, ako ľudia žmúrili Čítať viac…
Tento kratučký príbeh zo svojho života sa mi ešte ani raz nepodarilo vyrozprávať bez toho, aby som pri tom neplakala. Aj teraz, keď ho píšem, musím dávať pozor, aby mi slzy nekvapkali na klávesnicu. Bolo to pred desiatimi rokmi. Bola som v Japonsku a tak som nemohla nenavštíviť hirošimský Mierový Čítať viac…
„… já tě asi miluji“, zaznelo nečakane z môjho telefónu v celkom nevhodnej chvíli. Bol to dlhoročný kamarát, ktorého som vnímala ako dobrého hudobníka s vlastnou skupinou, malým fanklubom a svojráznym prístupom k životu. Onemela som. „Hele, nešla bys se mnou třeba na kafe?“, zaškemral nie celkom nesmelo. „Co tenhle Čítať viac…
Túto nečakane dojímavú príhodu mi život pripravil pred pár rokmi na cestách po Nepále. Bolo to pri rieke Rápti, tečúcej pokojne pozdĺž údolia Deukhuri. Slnko už bolo tmavo oranžové, keď skupinky turistov z rozmanitých krajín opustili miesto na brehu, kde si s hlučným výskaním užívali atraktívne kúpanie so slonmi. Konečne Čítať viac…
Bol rušný februárový pondelok, ľudia sa rýchlo pohybovali po chodbách okresnej nemocnice, niektorí ako pacienti, iní zas ako zdravotnícki pracovníci a potom takí, ako ja, vystresovaní zástupcovia farmaceutických firiem. Pridŕžajúc si rozopnutý kabát, dlhý šál a tašku, ktorá mi neustále padala z ramena, náhlila som sa v elegantných čižmách na Čítať viac…