Signa Humanica
7 + 11
Deň sa pomaly ponára do tmavého ticha, nechávam sa ním unášať. Vítajúc úľavu vdychujem padajúci pokoj. Privreté oči, zaklonená hlava opretá o ružovú stenu, stiahnutý žalúdok. V dome nad mestom bola dnes smrť. Mala som pätnásť a bola som na letných prázdninách u starých rodičov v tom istom dome, v Čítať viac…
