Neha slonov

Túto nečakane dojímavú príhodu mi život pripravil pred pár rokmi na cestách po Nepále. Bolo to pri rieke Rápti, tečúcej pokojne pozdĺž údolia Deukhuri. Slnko už bolo tmavo oranžové, keď skupinky turistov z rozmanitých krajín opustili miesto na brehu, kde si s hlučným výskaním užívali atraktívne kúpanie so slonmi.

Konečne sa rozprestrelo ticho. Ostala som. Sadla som si na trávu a s úžasom pozorovala podmanivý pokoj, ktorý náhle zavládol. Sotva sa pohybujúca rieka, hlboké tóny reči slonov a tlmené hovory mladých slonovodov. Magické čaro tejto chvíle ma ťahalo bližšie a tak som vstala a priblížila sa k ležiacej samici, ktorá si vychutnávala chladné bahno na brehu, kým zadné nohy jej lenivo omývala vlažná voda. Všimla si ma, no ostala nehybne ležať. Jej pravé oko ma krotko sledovalo. Dovolila mi prísť úplne blízko. Bola som fascinovaná láskavou dôverou mocného zvieraťa k neznámemu človeku a tak som opatrne pristúpila ešte bližšie.

Skupinka mužov na mňa so záujmom hľadela a jeden z nich mi pohybom ruky s dlaňou nahor dovolil pokračovať. Neodolateľne priťahovaná jej dôverčivosťou som si čupla, dotkla som sa jej a pohladila som ju, ako keď hladíte psíka. Ten pocit ma neprekvapil. Už som v minulosti zakúsila dôverné teplo a drsné štetinky slonej kože. Súhlasila. Čakala. Úplne prirodzene som si sadla na jej pravé rameno a dlho som ju hladila po líci. To dobrácke oko nespúšťalo zo mňa pohľad a ja som ho vďačne opätovala. Naša chvíľa. Akoby sa zastavil vesmír. Ona a ja. Dve živé bytosti spojené v jedinom momente. A potom, potom zdvihla chobot a tými najjemnejšími hmatovými bunkami na jeho konci mi začala skúmať tvár okolo korienkov vlasov, potom krk a uši, pomaličky, centimeter po centimetri preskúmala, to všetko tak opatrne, neuveriteľne nežne. Počula som jej dych ozývať sa v dlhej rúre obdivuhodného výtvoru prírody. Neviem, ako dlho sme sa nachádzali v tejto krehkej intimite splynutia s Večnosťou, ale naplnilo ma to vierou v posvätnú lásku, v bezhraničnú dobrotu na Zemi. Bola oslavou zmyslu bytia, momentom, o ktorom si na sklonku svojich dní poviete, že sa oplatilo žiť. Bol to dotyk Boha.