Bolo skoré sobotné ráno. Obklopovala ma striebristá tichá samota. Z okna na sále som v prestávkach medzi bolesťami sledovala mrazivé brieždenie. Prichádza celkom obyčajný zimný deň. V ústach som mala nekonečne sucho. Detailne sa mi vrylo do pamäti osvetľovacie teleso nado mnou. Oboma rukami som tuho zvierala kovové okraje pôrodného Čítať viac…
„… já tě asi miluji“, zaznelo nečakane z môjho telefónu v celkom nevhodnej chvíli. Bol to dlhoročný kamarát, ktorého som vnímala ako dobrého hudobníka s vlastnou skupinou, malým fanklubom a svojráznym prístupom k životu. Onemela som. „Hele, nešla bys se mnou třeba na kafe?“, zaškemral nie celkom nesmelo. „Co tenhle Čítať viac…
Bol rušný februárový pondelok, ľudia sa rýchlo pohybovali po chodbách okresnej nemocnice, niektorí ako pacienti, iní zas ako zdravotnícki pracovníci a potom takí, ako ja, vystresovaní zástupcovia farmaceutických firiem. Pridŕžajúc si rozopnutý kabát, dlhý šál a tašku, ktorá mi neustále padala z ramena, náhlila som sa v elegantných čižmách na Čítať viac…