Signa Humanica
Najkrajší zážitok – venované mojej dcére
Bolo skoré sobotné ráno. Obklopovala ma striebristá tichá samota. Z okna na sále som v prestávkach medzi bolesťami sledovala mrazivé brieždenie. Prichádza celkom obyčajný zimný deň. V ústach som mala nekonečne sucho. Detailne sa mi vrylo do pamäti osvetľovacie teleso nado mnou. Oboma rukami som tuho zvierala kovové okraje pôrodného Čítať viac…
