Signa Humanica
Tichá sila – venované drahej priateľke
Pohľady sa nám stretli len raz a vedeli sme, že naše duše spievajú rovnakú pieseň. Bolo neskoro popoludní, slnko nažlto presvecovalo nemocničný dvor. Už nemala pacientov, ticho sedela v ambulancii, možno si niečo študovala a vtedy som zaklopala. Počula som posunúť stoličku a dvere sa otvorili. Stála tam štíhla a Čítať viac…

